Z dávnej minulosti sa na území obce nachádzalo neolitické sídlisko s bukovohorskou kultúrou, neskôr lengyelská kultúra z doby halštattskej a rímskej.

Prvý krát sa obec spomína ako Gregorfalva v listine z roku 1248 medzi desiatimi osadami, ktoré boli oslobodené od platenia desiatkov, a ktorej si 3/4 od miestnych farníkov v tomto roku privlastnil kráľ Belo IV. ako súčasť príjmov jeho panstva. Predtým patrila jágerskému biskupovi a zvyšná 1/4 desiatku naďalej ostala miestnemu farárovi.

Základom názvu obce je meno Gregor, ktorý bol prvým zemianskym vlastníkom vznikajúcej dediny začiatkom 13. storočia. Gregorovi patrila dedina len krátko, pretože v už spomínanom roku 1248 pripadla kráľovi. Roku 1278 ju daroval kráľ Ladislav IV. Petrovi a Alexandrovi, synom Michala de Myskouch, za pomoc v boji proti českému kráľovi Přemyslovi Otakarovi II., ktorí sa tu usadili. V neskorších storočiach patrila viacerým rodinám (Gergelyaky, Usz, Péchy). Počas 14. – 16. storočia patrila dedina miestnym zemanom a v 16. storočí mestu Prešov.

V roku 1567 hospodárilo v obci 19 domácnosti, v roku 1600 základ sídliska tvorilo 26 obývaných poddanských domov, pričom tu bola aj kúria zemanov, kostol, škola a fara evanjelickej cirkvi augburského vyznania.  V roku 1784 mala obec už 70 domov a žilo v nich 84 rodín. Mala 454 obyvateľov, 84 ženatých mužov a 129 slobodných. Eviduje sa jeden šľachtic, jeden mešťan, 26 sedliakov, 68 želiarov. V 18. storočí,  presne v roku 1739 dedina vyhorela.

Obec sa v minulosti označovala ako "skupinová cestná dedina", kde boli štíhle domy orientované štítmi na ulicu. Prevažná časť zástavby bola murovaná. Súčasťou obce bol murovaný deputátnický dom s veľkým spoločným pitvorom, samostatnými ohniskami a sporákmi. Budova patrila panstvu, ubytovanie sa prideľovalo len na panstve zamestnaným rodinám. V obci bola hrobka, postavená v rokoch 1831-1834, ktorá sa nachádzala na konci miestneho parku a ktorá bola postavená v klasicistickom štýle. Bola to menšia pozdĺžna budova s dvoma silnými stĺpmi, medzi ktorými sa nachádzajú železné mrežové dvere s klasicistickým vencom a iniciálkami. V súčastnosti je na jej mieste rodinný dom. 

Rovnako v 1. polovici 19. storočia bola postavená jednopodlažná bloková dvojtraktová budova, ktorá slúžila ako kúria, v nedávnej minulosti aj ako Miestny národný výbor (Obecný úrad).

Po roku 1884 boli zrušené poddanské povinnosti, a tak sa v obci vytvorili samostatné sedliacke hospodárstva (obyvateľstvo bolo väčšinou zamerané na poľnohospodárstvo). V roku 1902 bol v Gregorovicach poštový úrad, počet obyvateľov bol 533, rozloha chotára 1599 kat. jutár a počet domov 78. Obec patrila pod telegrafnú stanicu Veľký Šariš, notárky a matričný úrad Giraltovce, okresný súd Prešov a žandársku stanicu Sabinov.

Roku 1914 vypukla I. svetová vojna. Hlad a bieda vojnových rokov poznačili aj životy ľudí v obci. Mobilizácia mužov, rekvirácia obilia, koní a ostatného statku sa podpísali pod postupné ožobračovanie obyvateľstva. V čase hospodárskej krízy (20.-roky) sa len niekoľko občanov vysťahovalo do zahraničia. Obdobie II. svetovej vojny zasahuje do života obyvateľov len nepriamo. Nervozita medzi obyvateľmi stúpala len vtedy, keď sa front  približoval do oblasti Prešova. V septembri 1944 sa v chotári objavili prví partizáni. Deň 19. január 1945 je v dejinách obce vyhradený ako "deň oslobodenia" Červenou armádou. 

V nasledujúcom období sa pri moci etabluje komunistický režim. Už roku 1929 bola v obci založená organizácia KSČ a v roku 1953 bolo počas kolektivizácie založené JRD. Rozmach priemyselných závodov dokladov rok 1973, keď bola zriadená na urbárskom pozemku severne nad obcou mimo intravilánu prevádzkáreň výrobného družstva "Novodob", ktorá mala riešiť ženskú zamestanosť obce aj priľahlých obcí. Spočiatku bola orientovaná na výkup surových zvieracích kožušín, no po čase sa závod pretransformoval na výrobu hračiek.

Po roku 1989 dopadli na obyvateľov obce horšie časy. Obyvatelia obce sa museli prispôsobiť novonastupujúcej dobe. Výhodou obce bola relatívne malá vzdialenosť od druhého najväčšieho mesta východu, Prešova.

Na prelome 90. rokov bol presťahovaný Miestny národný výbor, transformujúci sa na Obecný úrad, do budovy školy.

Dominantou obce je kostol Narodenia Panny Márie (katolícky) postavený v rokoch 1774 – 1775. Kostol bol obnovený roku 1862 a posledné najradikálnejšie zmeny sa udiali v roku 2001, kedy bola celá stavba kostola zbúraná, okrem zvonice, a vystavaný nový širší kostol. (Čaja P., 2007)

"Vzrast životnej úrovne v r. 1966. V obci je ku koncu roka 128 kusov rádia, 55 ks televízorov, 111 ks práčiek, 118 elektrických rúr, 12 elektrických sporákov, 7 ľadničiek, 16 vysávačov a 26 motoriek. Počet domov 157. Dôchodok poberá 83 dôchodcov. Na jedného pripadá mesačný príjem 341,- Kčs." (Kronika obce Gregorovce)

Názvy obce

• 1248 – Gregorfalva
• 1278 – Geregurfelde
• 1340 – Gergellaca
• 1920 – Gergeľak, maďarský Gergelylyka
• 1948 – Gregorovce

Starostovia (predsedovia MNV)

Zdroj: Z histórie obce Gregorovce 1248 - 2018 , autor: Richard Lipták, A.D. 2018