Poloha

Obec Gregorovce leží v rámci Slovenska excentricky, vo východnej časti republiky, na sever až severovýchod od krajského mesta Prešov (10 až 13 km) a tiež v blízkosti miest Veľký Šariš, Sabinov a Kapušany v nadmorskej výške približne 320 - 326 m n. m Obec administratívne patrí do Prešovského samosprávneho kraja, nižšou jednotkou je okres Prešov, pričom spolu s ďalšími 16-mi susednými obcami tvorí ešte mikroregión Stráže.

Matematicko-geografická poloha Gregoroviec je daná súradnicami:

• S - 49º 05 ′ 14″ s.g.š
• J - 49º 03 ′ 02″ s.g.š.
• Z - 21º 10 ′ 33″ v.g.d.
• V - 21º 14 ′ 19″ v.g.d.
• stred obce leží v priesečníku - 49º 04 ′ 11″ s.g.š, 21º 12 ′ 19″ v.g.d.

Z fyzicko-geografického pohľadu ležia Gregorovce na rozhraní Košickej kotliny a k nej severne priliehajúcich pohorí – Spišsko-šarišské medzihorie a Beskydské predhorie. Gregorovce sa rozprestierajú v doline medzi Šarišským hradným vrchom a Strážom (740 m n. m.), v Spišsko-šarišskom medzihorí, pričom obcou preteká potok Dzikov v nadmorskej výške okolo 320 m. n. m. 

Vzdialenosť obce od hlavného mesta, Bratislavy, železnicou predstavuje cca 450 km, cestnou komunikáciou je to približne 470 km. Gregorovce ležia mimo hlavných dopravných ťahov, do oboch vedú cesty II. triedy.

Povrch

Keďže prevažná časť geomorfologických celkov, ktoré priamo zasahujú do katastrov obce patria do flyšového pásma a Vnútrokarpatského paleogénu (Vonkajšie Západné Karpaty) nenachádzame tu mohutné kryštalické masívy, ale väčšinou zaoblený miernejšie zvlnený povrch, niekde aj s mohutnejšími flyšovými vrchmi. Spôsobuje to najmä fakt, že modeláciu povrchu ovplyvňuje viac odolnosť hornín ako tektonika. Obec spadá do vonkajšieho flyšového príkrovu, tzv. Dukliansko - bukovský flyš. Synklinály, v ktorých obce ležia tvorí flyš v ílovcovom vývoji, okolie vytvárajú antiklinálne pruhy odolnejších pieskovcových masívov. Všeobecne možno hovoriť o  prechodnej vrásovo-blokovej štruktúre.

Geológia

Vyskytujú sa tu v najvyššom počte pieskovce a vápnite ílovce s prevahou zlepencov luténskeho veku ale aj vápnité prachovce, ílovce, pieskovce, tufity, pestré a uhoľné íly, uhlie, zlepence, organodetritické vápence (prešovské a čeľovské súvrstvie) egenburgského veku. Nájdeme tu aj ryolity a ryodacity, ktorých výskyt súvisí aj so vzdialenejším pohorím Slánske vrchy a hradným vrchom Kapušianskeho hradu, ktoré sú sopečného pôvodu. Okolie Stráže ako aj kopec sám je tvorený najmä pyroxenickými a amfibolicko-pyroxenickými andezitmi mladších stratovulkánov sarmatského a spodno-panónskeho veku. Miestami sa nachádzajú tufy a pemzové tufy. V údolí Dzikova sa nachádzajú lužné pôdy, na svahoch hnedé pôdy hlinitého až ílovito-hlinitého charakteru. 

Územie patrí do teplej klimatickej oblasti, mierne vlhkého s chladnou zimou. Ročný úhrn zrážok je cca 600-800 mm. 

V blízkom okolí obce Gregorovce sú známe archeologické lokality dokladajúce osídlenie od najstarších vývojových etáp do stredoveku. Intenzívne osídlenie v mladšej dobe bronzovej je doložené v Terni, na kopci Lysá Stráž, a na kopci Stráž Košická v katastri obce Záhradné je doložená doba rímska. Gregorovce ležia v regióne s veľkopu koncentráciou archeologických nálezísk. Z katastra sú doposiaľ eivdované tieto archeologické náleziská: 

• v polohe Veľký Handáš, Pusté Pole - pod bývalým letiskom sa nachádza výšinné sídlisko z mladšej doby bronzovej až staršej doby železnej, nadväzujúce na sídlisko pod Lysou Strážou v katastri Terňa. 
• poloha Pachmaľ - lokalizovaná zaniknutá stredoveká obec. Z oráčiny sa prieskumom oblasti nachádzaujúcej juhovýchodne od Gregoroviec, na mieste zaniknutej usadlosti, spomínanej ako Bruchekmal, possessio, získalo niekoľko zlomkov keramiky z 15.-16. storočia. 
• poloha južne od intravilánu obce, nazývaná Tanorok, Kúty - sídlisko z mladšej doby kamennej (lineárna keramika, bukovohorská kultúra), neskorej doby kamennej (badenská kultúra), popolnicové pohrebisko z doby bronzovej dobry rímskej a stredoveku. 
• severne od cesty Veľký Šariš - Šarišské Michaľany a západne od miestnej cesty vedúcej do Gregoroviec, poloha Lány - Dlžiny - Modoroš - bolo nájedné sídlisko z mladšej doby kamennej, doby rímskej a vrcholného stredoveku, ojedinelé nálezy z paleolitu a novoveku. 

Východne od Gregoroviec, južne od Terne bola zaniknutá stredoveká obec Steflaka.